- Domov
- Blog
- Valentínsky Rím so snehovým popraškom
Pridané 18. 09. 2014 23:30. Autor: Jana Jasmi Smrečková
Rím, graciózne mesto, ktoré má v sebe zapísané všetky vzostupy a pády slávnych starovekých panovníkov, o ktorých sme sa učili už ako malé deti na hodinách dejepisu. Už síce spoza opevnenia Kolosea nie je možné počuť búrlivé výkriky divákov sledujúcich zápasy gladiátorov, alebo zazrieť ako prebieha schôdza ľudu či súd vo Fore Romane, ale aj napriek tomu si Rím zachoval svoju pompéznosť.
Akokoľvek sa na Rím pripravíte, či už sledovaným televízie alebo čítaním travel guide, keď sa ocitnete priamo na danom mieste, omráči vás svoju silou a mohutnosťou. Ukáže vám obe strany, tú bohatú i tu chudobnú. V staroveku tu žili panovníci svoj život plný lesku, no zároveň sa životom museli prebíjať chudobní ľudia, otroci, či gladiátori bojujúci na smrť. Dnes na jednej strane budete prechádzať okolo krásnych bohatých stavieb a budete sa predierať davom talianov v elegantnom značkovom oblečení, a na druhej strane zbadáte bezdomovcov žobrajúcich takmer pred každým kostolom.
Navštíviť Rím môžete každé ročne obdobie, pretože stále má čo ponúknuť. Náš výlet sme absolvovali v počte 5 dievčat a počas sviatku sv. Valentína. Veru a aj sme sa zamilovali a viete do koho? Do nádherného mesta, kde vedú všetci cesty sveta.
Samozrejme predtým než sme odleteli z Bratislavy do Ríma, vyzbrojili sme sa teplým oblečením a dôkladne vypracovaným itinerárom. Výhoda - letisko sa nachádza blízko centra mesta, k metro stanici vás z letiska dovezie autobus. Nevýhoda - nečakajte prepracované metro, aké má napr. Paríž či Londýn. Opäť výhoda - je síce jednoduché, ale dostanete sa ním k tým najdôležitejším pamiatkam. A pri dobrom naplánovaní trasy ho využijete možno ako my, len dva krát za deň.
Náš hotel bol síce vzdialený od metra približne 15 min, ale zato sa nachádzal hneď vedľa supermarketu. To bolo pre nás veľkým plusom, pretože v Ríme len ťažko nájdete klasické potraviny ako u nás, všade sú malé kaviarničky a reštaurácie, kde si len tak obživu za dobrú cenu na cestu do ruky nekúpite. Určite odporúčam vyskúšať aj miestne zariadenia na občerstvenie, ale ak ste dobrodruh ako ja, tak si nakúpte nejaké cestoviny a skúste si ich pripraviť v kuchyni vášho ubytovacieho zariadenia. Možno sa aj vy spriatelíte so zamestnancami, naučíte sa nejaké tie francúzske slovíčka od rodeného Francúza, budete sa snažiť vysvetliť prípravu halušiek Argentínčanke, zatancujete si s chlapcom z Chile alebo na rozlúčku vyobjímate dievčatá z Korei.
Prvý deň sme úplne hladko a bez problémov dorazili do Ríma a ubytovali sa. Večer sme chceli zažiť trochu romantiky, keď už bol ten Valentín, a tak sme sa poprechádzali nočnými uličkami okolo Vatikánu, cez Anjelský most až k Pantheonu. Bola síce zima, ale aj napriek tomu sme si nasadili čiapky, teplé bundy, rukavice a s červenými nosmi sme horlivo vdychovali vzduch z nadšenia od toľkej krásy.
Na druhý deň nás čakala väčšia turistika. Pri Santa Maria del Popolo sme sa rozdelili, tri dievčatá išli do Gallerie Borghese a ja s kamarátkou sme si to zamierili na Piazza di Spanga. Toto námestie je preslávené vďaka Španielskym schodom, ktoré sú miestom stretávania domácich obyvateľov či zahraničných turistov. Bol síce február, ale tak slniečko už dosť hrialo aj počas dňa, len noci boli chladné, a tak sme si bez váhania sadli. Boli sme obdarované ružou, najskôr nám ju predavači vopchali do rúk a potom nám ju nasilu chceli predať. Nesmiete si ich všímať, alebo ich musíte surovo odbiť, ak sa ich chcete zbaviť. Ak si chcete vychutnať dané miesto, ako to robia „domáci“, stačí sa naozaj len posadiť a pozorovať okolie s Fontánou della Barcaccia.
Keď sme boli opäť v počte našej starej 5-člennej zostavy, nasmerovali sme si to k tej najznámejšej fontáne na celom svete, Fontána di Trevi. Veď kto by nepoznal sochu muža, boha mora, stojaceho na mušli? Čím ste k nej bližšie, ulice sú plnšie turistov a nakoniec sa musíte k nej tak trošku predrať, aby ste si mohli hodiť do nej mincu. Tradícia hovorí, že ak si k fontáne stúpnete chrbtom a pravou rukou do nej hodíte mincu, tak sa do Ríma ešte vrátite, no ak túžite v Ríme nájsť svoju lásku, tak potom musíte hodiť mince dve. Myslím, že sa nenájde turista, ktorý by ju obišiel bez povšimnutia. Uchváti vás nielen svojim vzhľadom, ale aj zurčiacim zvukom, ktorý vytvára tečúca voda.
Ak máte nejaký zvyšný čas a radi obdivujete stavby, tak potom odporúčam prejsť sa a urobiť si malú zástavku pri Palazze del Quirinale, kostoloch Santa Maria della Concezione, Canta Maria della Vittoria a pri Palazze Barberíni. My sme sa zastavili aj pri Fontane del Tritone, zbadali sme čerstvé ovocie na stromoch rastúcich na ulici. Áno, priznám sa, aj sme mali v úmysle si odtrhnúť, ale nemali sme také dlhé ruky, aby sme dočiahli.
Cele popoludnie tretieho dňa patrilo Vatikánu, malému štátu vo veľkom meste. Najskôr sme išli do múzea, hneď ráno sme sa postavili do dlhého radu na kúpu lístkov. Keďže sme tam boli už o pol deviatej, tak sme sa dnu dostali do necelej hodinky. Vo vnútri sme sa nechali unášať umením a zavŕšili sme to návštevou Sixtínskej kaplnky. Naozaj skvostné dielo, ktoré jednoducho musíte vidieť, je to zakázané fotografovať, ale aj tak to nestačí vidieť na obrázku, to musíte vidieť v skutočnosti. Môžete sa tam len tak posadiť na lavičky, ale musíte byť veľmi potichu, ak to porušíte, upozorní vás na to stráž ľahko pochopiteľným slovkom vo všetkých jazykoch: „pššššššššššššššt!“ Keď sme opäť vyšli z muzeálnych bludísk, vstúpili sme do Baziliky sv. Petra, ktorá je najslávnejšia a najviac navštevovaná svätyňa na svete. Ak tam pôjdete, tak určite neminiete slávny Berniniho baldachýn. A samozrejme nesmie chýbať trošku zábavy. Keď už sme zbadali tú švajčiarsku gardu, tak nás napadlo, čo takto ju rozosmiať? Nepodarilo sa, naozaj sú v tom čo robia poctiví, aj keď osobne si myslím, že aspoň kútikmi pier im trhlo. Potom sme opäť po moste sv. Angela prešli na námestie Piazza Novona, ktoré je známa aj vďaka fontáne štyroch riek. Máte pocit, že vám to niečo hovorí? Tak ste potom videli Da Vinchiho kód –Anjeli a démoni. Vo filme sa do nej vrhá Tom Hanks, ktorý chce zachrániť život muža. Pantheon sme navštívili aj počas dňa. Je to okrúhla stavba s obrovským otvorom v streche, cez ktorý môžete pozorovať oblohu či už plnú hviezd alebo belasú, kedy slnko vrhá svoj slnečný lúč priamo do vnútra.
Na posledný deň nám zostalo to najznámejšie a zároveň to najstaršie – Koloseum, Palatinum a Forum Romanum.
„Je vôbec možné takéto niečo postaviť?“ Táto veta zaznela v slávnom filme Gladiátor a zaznela aj z našich úst, keď sme ho zbadali. Boli sme trochu v napätí či sa vôbec dostaneme do vnútra, kvôli snehovému poprašku. Síce sa február radí medzi zimné mesiace, ale pre nás zo Slovenska to vôbec nebola zima. No predstavte si južanských talianov ako sa tvária, keď im z neba začnú padať vločky. Z toho dôvodu Koloseum na čas kvôli bezpečnosti uzavreli. No našťastie sa milimetre snehu stopili a my sme mohli prebádať aj útroby Kolosea. Keď vstúpite dnu a zbadáte pozostatky gladiátorskej arény, a máte trochu fantázie, stačí keď zavriete oči a možno započujete hlasný rev bojovníkov, či rinčiace zbrane.
Pri prechádzke Palatinom a Forom Romanom som sa cítila ako malý bezmocný mravček, keď som pohľadom zmerala výšku bielych stĺpov. Späť do prítomnosti ma vrátil žeriav, ktorý sa snažil o rekonštrukciu historických stavieb.
Vďaka našej šikovnosti sme mali ešte pred odchodom dosť času na prechádzku, na ktorej sme sa zastavili na námestí Piazza Campidoglio, pri monumente Victora Emanuela a pri Colonne Traiana. Zablúdili sme aj ku Bocca della Verita, kde sme si chceli vložiť ruku do úst, ktoré odseknú prsty tomu, kto klame. No len keď sme zbadali neskutočné množstvo turistov, ktorí sa tam fotili z každej strany, povedali sme si, že my sme aj tak pravdovravné a rozhodli sme sa ísť na nejakú dobrú taliansku kávu. Tu by som vám odporúčala vynechať kaviarne na hlavných námestiach, pri významných pamiatkach, je to drahé a preplnené. Radšej si zájdite do vzdialených kaviarní v malých tajuplných uličkách, ktoré vám ukážu to pravé talianske čaro.
To bol záver nášho valentínskeho Ríma, poprášeného snežnými vločkami. Keď sa lietadlo odlepilo zo zeme, vyčerpaná som si sama pre seba povedala: „arrivederci Roma“ a moja myseľ sa na chvíľu vzdialila do snov o úžasnom Ríme.