Špunti na Ligúrskej riviére (1.časť)

1. Domov
2. Blog
3. Špunti na Ligúrskej riviére (1.časť)

Pridané 03.11.2015 13:00. Autor: Jana Jasmi Smrečková

Taliansko je mojou srdcovkou. Od prvého momentu, čo som vstúpila na taliansku pôdu (a je to už nejaký ten rok) sa stotožňujem s tvrdením talianského hudobného skladateľa Giuseppe Verdiho "Si può avere l'universo se posso avere l'Italia,“ čo v preklade znamená: „Môžete si nechať celý svet, keď mne necháte Taliansko“.

Dnes sa zameriam na Ligúrsku riviéru. No skôr než začnem prezrádzať zážitky, asi sa pýtate prečo práve špunti? Výlet som mala naplánovaný s kamarátkou a krásy Ligúrie sme sa rozhodli spoznať autobusom. Keď sme zistili, že naše miesta v autobuse sú úplne vzadu v tzv. „pätke“ neboli sme veľmi nadšené, keďže sme mali sedieť niekoľko hodín vedľa cudzích ľudí. No hneď ako sme si sadli, prehovorilo na nás veselé červenovlasé žieňa. A tak sme vedeli, že je našou krvnou skupinou. Keďže sme sršali optimizmom, ktorý nemal konca kraja a nik nám nevedel odhadnúť vek (tipovali nás na tínedžerky a my všetky tri sme poctivé absolventky vysokých škôl a pracujúce osoby, 25 plus), jedna pani nám hovorí: „vy ste ako takí špunti, neverím, že máte už toľko rokov“. A tak vznikli špunti.

Špunti do Talianska dorazili ráno a už o ôsmej čakali na vlakovej stanici La Spezia s celodenným lístkom smer Cinque Terre. Cinque Terre predstavuje 5 dediniek (cinque = päť, terre = dedina), ktoré sú súčasťou národného parku. Celá táto oblasť je vďaka svojej jedinečnosti zapísaná do zoznamu svetového dedičstva Unesco. Výnimočnosť spočíva najmä vo výstavbe, usadlosti sú vystavané na terasovitom teréne talianskeho pobrežia a jeho stavitelia mali prístup len od mora, čo bolo naozaj náročné.

Farebné domčeky s drevenými okenicami pýšiace sa nad morom, sú určite každému známe, na internete a v knihách nájdete mnoho fotografií, ale poviem vám, naživo je to omnoho krajšie, priam neopísateľné. Fasáda domčekov je ako taká kniha, do ktorej píše pani príroda a pán čas, zatiaľ čo opadané fasády sú výsledkom pôsobenia vetra, hlinou zafarbené a namokvavené miesta budov sú dôkazom záplav. Aj napriek neuhladenému vzhľadu, ktorý sa mení a prispôsobuje poveternostným podmienkam a prírode, farebné, na seba naukladané domčeky, obklopené množstvom zelene a obmývané tyrkysovo modrým morom, vyzerajú rozprávkovo.

Počas našej návštevy Ligúrie bol len začiatok mája a verte neverte, tak nás fajne spieklo, že som mala nos ako sob Rudolf a ešte aj uši ma pálili. Tento suvenír som získala vďaka tomu, že sme sa rozhodli urobiť si malú túru vo Vernazze na kopček, odkiaľ sme mali nádherný výhľad na hrad v dedinke. Vernazza skrýva aj tajnú pláž, treba byť len všímavý, nájsť medzi domčekmi uličku, malý otvor v obrovských skalách a presuniete sa z hlučnej uličky na tichú pláž, kde dominuje šum mora.

Pýtate sa čo je to Vernanza? Každá dedinka má svoje meno, keď pôjdete zo smeru La Spezia, prvou v poradí je usadlosť Riomaggiore, potom nasleduje Manarola, Corniglia, Vernazza a Monterrosso al Mare. Medzi dedinkami je možné sa presúvať loďkami či rôznymi turistickými trasami. Ak nemáte veľa času, najlepšia preprava je vlakom, ktoré jazdia každú chvíľu a môžete využiť celodenný lístok. Najmenšou dedinkou je Corniglia, tú sme videli len z diaľky z Manaroly a z Vernazzi. Na jej vrchol vedie 365 schodov, presne toľko koľko má rok dní. Monterrosso sa od ostatných usadlostí líši najviac, domčeky a jeho centrum sú vystavané na rovine a je obľúbené najmä u tých, ktorí si chcú oddýchnuť na kamienkovej pláži a ochladiť sa v mori. Ešte aj v noci sa mi snívalo ako chodím hore dole po krásnom Cinque Terre. No nádherne tam bolo, avšak my sme museli pokračovať ďalej.
Pokračovanie príbehu sa dozviete nabudúce...