- Domov
- Blog
- Nielen pod Toskánskym slnkom (2.časť)
Pridané 28. 08. 2014 21:50. Autor: Jana Jasmi Smrečková
Pokračovanie blogu z 22. 08. 2014 „Nielen pod Toskánskym slnkom (1.časť)“
Toskánsky vzduch sme prvý krát ucítili, keď sme vystúpili na vlakovej stanici vo Florencii. Bol už večer a poriadne pršalo, tak jediné čo si budem pamätať z toho dňa je utekanie na hotel, kde nás nemilo uvítala rozhnevaná talianska babička. Vzhľadom na to, že Florencia si uchováva to svoje pravé „italiano“ srdce a nemení sa na turistickú atrakciu, aj ubytovacie zariadenia sú často umiestnené v starých talianskych domčekoch, bez výťahov len so schodmi, nachádzajúce sa v malinkých, krivolakých uličkách.
Keď sme konečne našli svoj hotel, najskôr sme sa nemohli dostať za hlavnú bránu a keď nás už vpustil jeden z ubytovaných, od nášho hotela nás delili ešte zamknuté dvere. Zvonili sme, búchali sme, no nikto neotváral, len zrazu z iných dverí sa vyrútila rozhnevaná babička, ktorá nás začala vyhadzovať von, vykrikujúc talianske vulgarizmy, a aj keď po taliansky neviem, z jej výrazu a emócii som rozumela takmer všetko. Nakoniec sa nám podarilo dovolať sa do hotela a nočná mora spania na ulici v daždi sa premenila na spánok v dvojposchodových postieľkach v maličkej izbietke, ktorá mala síce okno, ale hneď za nim sa nachádzala stena a svetlo so vzduchom prúdili len zhora z úzkeho otvoru. Možno sme nemali veľký luxus, ale na akom hoteli sa vám môže stať to, že si otvoríte oblok a z izby nad vami počujete hrať gitaru a spievať ľudí? Nám sa to zapáčilo až tak, že sme si políhali do postelí a spievali sme si „La bamba“ spolu s neznámymi spolubývajúcimi.
Aj ďalší deň vo „Flo“ (Florenciu som si zamilovala na toľko, že som jej vymyslela familiárnu prezývku ) nás uvítal dažďom, ale kým sme sa kultúrne vyžívali v Galerii Uffizi, upršané ráno sa zmenilo na nádherný slnečný deň. Nie som síce veľký nadšenec galérii a múzeí, ale kto nebol v Galerii Uffizi, ako keby nebol ani vo Florencii. Preto ak budete mat čas, rozhodne si ju pozrite, nachádza sa tam napríklad významná Botticelliho kresba – Narodenie Venuše.
Nasledovalo to, na čo som sa tešila vo „Flo“ najviac, piazza Michelangelo, námestie, kde sa nachádza najznámejšia socha od Michelangela, socha Dávida. Pri zdolaní strmšieho výstupu sme sa ocitli na kopci, ktorý nám poskytol dych vyrážajúci pohľad na kolísku renesancie. Odtiaľ je možné vidieť všetky dominanty mesta a to: Signoria, katedrála Santa Maria del Fiore, Basilica Santa Croce a Ponte de Viecho. Je tam tak krásne, že máte chuť stráviť tam aj celý deň pozerajúc na tú nádheru. Odporúčala by som to hlavne pri západne slnka, keď sa slnečné lúče skryjú za obzor a postupne sa začne zažínať cele mestečko.
No čas bol neúprosný a my sme nechceli zostať len pri kochaní, a tak sme sa vydali smerom do mesta, aby sme mohli spoznať pamiatky aj zblízka. Ponte de Viecho je nádherný, starý most, ktorý je už neodmysliteľnou súčasťou mesta. Ak ste romantik, tak sa stačí len prejsť popri brehu rieky a môžete si užívať pohľad na most a jeho odraz, ktorý sa zrkadlí na hladine rieky. Kedysi dávno sa na moste schádzali predajcovia rôznorodých tovarov ako aj mäsa a mäsiarskych výrobkoch, avšak prepotrebné a pokazené mäso sa vyhadzovalo z obchodíkov priamo do rieky, ktoré ju znečisťovalo, a preto bol tento predaj zakázaný a v súčasnosti je to miesto vyhradené len pre šperkárske a zlatnícke predajne.
Imaginárne sme si odfajkli to, čo sme už videli a ďalšou dominantou bola katedrála s červenou kupolou, ktorá akoby bola položená na malých domčekoch Florencie. Keď som stála priamo pred katedrálou Santa Maria del Fiore, moje prvé slová, ktoré my prebehli hlavou boli : „to je teda kolos!“ Nech sa snažíte ako chcete, tá katedrála je taká obrovská, že aj keby ste sa dali do krkolomných polôh, objektívom fotoaparátu ju nezachytíte nikdy úplne celú.
Pri Florencii treba ešte spomenúť aj záhrady Boboli, ktoré sme navštívili. Je tam síce vstupný poplatok, ale ak túžite po pokojnej prechádzke, pomedzi nádherne sochy, fontány, kríky, či stromy, tak sa to oplatí pozrieť.
Návšteva Florencie bola krásna... ale čas sa neúprosne krátil a my sme mali pred sebou ešte .... O tieto zážitky sa s Vami podelím zase nabudúce.