- Domov
- Blog
- Nielen pod Toskánskym slnkom (1.časť)
Pridané 22. 08. 2014 14:15. Autor: Jana Jasmi Smrečková
Keď sa povie Toskánsko, každý si predstaví chutné, odležané, kvalitné víno, či nekonečne dlhé polia a lúky, ktoré sa skrývajú v rannej hmle talianskych usadlostí. Avšak k Toskánsku patria aj jeho nádherné mestá, ktoré sú síce populárne už aj medzi turistami, ale aj napriek tomu masovosť cestovného ruchu ich takmer vôbec nezasiahla a stále si zachovali svoje pravé talianske čaro malebných uličiek. Miesta ako Florencia, Siena či Pisa majú svoj nenahraditeľný šarm.
Do Toskánska som sa rozhodla ísť ešte ako študent vysokej školy spolu so siedmimi kamarátkami. Keďže, ako som už uviedla, boli sme študentkami, naše peňaženky neboli neobmedzené a museli sme zvažovať kde ísť a ako sa tam dopraviť. Ak sa rozhodnete vydať do Talianska bez vlastného vozidla, odporúčam si výlet naplánovať dopredu aspoň dva mesiace. Ušetríte nielen na letenkách, ale aj na cestovných lístkoch IC a EC vlakoch jazdiacich v Taliansku, ktoré si môžete zakúpiť online na oficiálnej internetovej stránke (ak ide o regionálne vlaky, ktoré slúžia ako naše osobné vlaky, ich ceny sú stabilné, avšak cesta trvá omnoho dlhšie, pretože majú viac zastávok).
Spoznať Toskánsko na kolesách našich dnešných štvornohých tátošov je jedna z najlepších možností. Môžete prebádať všetky zákutia od tých najodľahlejších dedín až po veľké mestá. Keďže autom sme ani jedna nedisponovali, zvolili sme iné možnosti prepravy nakombinované tak, aby sme videli čo najviac a minuli čo najmenej. Náš výlet sme mali naplánovaný len po mestách, ale toskánsky vidiek sa nám chcel ukázať v plnej kráse. A tak nám Taliansko pripravilo nečakané situácie vďaka, ktorým sme mali možnosť aspoň na kúsok uzrieť viniče a nekonečne dlhé lány.
Zbalili sme si len tie najpotrebnejšie veci, ktoré sa nám zmestili do ruksakov, obuli tú najpohodlnejšiu obuv a s nadšením sme sa vydali na cestu. Ako prvá zástavka bolo druhé najväčšie mesto Talianska, Miláno. Toto mesto síce nepatrí ešte k Toskánsku, ale rozhodli sme sa ho navštíviť, pretože sme mali zakúpenú spiatočnú letenku Bratislava – Milano Bergamo. Tu treba podotknúť že Bergamo je mesto vzdialené od Milána necelých 50 km, takže letisko sa nenachádza priamo v Miláne. Avšak, ak budete mať čas, čo my sme bohužiaľ nemali, určite Bergamo navštívte, je to nádherne mestečko, ktoré má čo ponúknuť.
Z Bergama do Milána sme sa prepravili autobusom (tieto autobusy nie je možné si nevšimnúť, nájdete ich hneď pri letisku a zavezú vás priamo do centra Milána napr. na hlavnú vlakovú stanicu).
Miláno, ktoré je metropolou Lombardie, je naozaj mestom módy, nájdete tam obrovské množstvo značkových obchodov, ktoré sú známe na celom svete. Do Milána sme prileteli večer, takže jedinou našou úlohou bolo nájsť hotel a ubytovať sa. Hotel bol malý, ale zato tichý, príjemný a útulný. Na druhý deň ráno sme si nenechali ujsť výstup na strechu milánskeho domu (Duomo di Milano), ktorý je naozaj skvostom. Táto gotická katedrála je sídlom milánskeho arcibiskupa a po zdolaní náročných schodov, sa nám pred očami cez nespočetné množstvo vežičiek rozprestrelo milánske námestie. Pozorovali sme ľudí, ktorí sa predierali cez holubov, zvečnili sme si nádheru fotografiami a vydali sme sa točitým schodiskom späť. Keď ste v Miláne aspoň na jeden deň určite si nenechajte ujsť ani Galériu Vittoria Emanuela II., ktorá sa nachádza na námestí vedľa katedrály a predstavuje jedno z najstarších svetových nákupných centier. My sme sa tam rozhodli ísť na pravú taliansku kávičku, ale predtým sme sa zatočili na býčich guliach býka, ktorý je zobrazený na podlahe. Je to jedna z tradícií, ktorá prináša šťastie, tak prečo sa pre šťastie nezakrútiť.
Naše kroky viedli ďalej do ulíc, prešli sme okolo budovy opery La Scala, žiaľ zvúčné hlasy operných spevákov sme nezapočuli, ale za to sme si vypočuli talianskych pouličných muzikantov hrajúcich na harmonike. No a aby sme sa aspoň na chvíľu cítili ako víťazi zvečnili sme sa pri Milánskom víťaznom oblúku, ktorý dal vystavať Napoleon.
Ak je niekto milovník diel umelca Leonarda di Vinciho, tak v Miláne (v kostole Santa Maria delle Grazie) je možné pozrieť si jeho majstrovské dielo - maľbu poslednej večere. Avšak nezabudnite si lístky rezervovať vopred pretože počet osôb, ktoré sa môže 15 minút kochať nádherou je obmedzený.
Deň sa chýlil ku koncu a nás čakalo už len prenocovanie a cesta do Florencie s prestávkou v meste Bologna. Mesto, ktoré vám naozaj ukáže to pravé „talianske“. Malé uličky vyzerajúce rovnako a zároveň unikátne, plné mopedov, ktoré sú výbornou prepravou v meste. V Bologni sa nachádza najstaršia univerzita na svete a to Alma Mater Studiorum Università di Bologna, alebo ak to chcete latinsky tak potom: Universitas Bononiensis (už len tie názvy znejú honosne).
V Bologni sme strávili prijemné popoludnie, najedli sme sa výborných cestovín so šalviovou omáčkou a z regiónu Emilia Romagna, sme sa konečne vlakom dopravili do nášho vysnívaného Toskánska. Tu by som rada spomenula aj vtipnú príhodu z cestovania vlakom. Keďže sme nevedeli ako to chodí v regionálnych vlakoch, dostali sme pravú taliansku pokutu, pretože lístky sme síce zakúpene mali, ale neoznačili sme ich pred nástupom v stroji na tom určenom. Nevyhovoríte sa ani na to, že nerozumiete po taliansky, pretože na lístku je to síce na zadnej strane, ale predsa preložené aj do anglického jazyka. Našťastie, keď teta sprievodkyňa zbadala naše vydesené a zároveň smutné oči, tak nám znížila pokutu a vďaka tomu, že sme mali len dva skupinové lístky, tak nás to každú stálo len okolo dvoch eur.
Na cestách sa občas stanú aj nepredpokladané udalosti, ale netreba si z toho robiť ťažkú hlavu, však aj o tom je cestovanie – o spoznávaní nového a o zážitkoch na ktoré môžete v budúcnosti spomínať. No a o ďalších potulkách po Taliansku/Toskánsku sa dočítate nabudúce.