- Domov
- Blog
- Nevinný a zároveň hriešny Amsterdam
Pridané 24. 02. 2015 13:05. Autor: Jana Jasmi Smrečková
Metropola Holandska sa síce svojou veľkosťou nevyrovná Londýnu, ale aj napriek tomu Vás prekvapí nádhernými romantickými uličkami, ktoré sú popretkávané kanálmi s loďkami a štíhlymi vysokými domčekmi s obrovskými oknami. Každý jeden z nich je unikátny, márne by ste hľadali dve navlas rovnaké stavby.
Predtým než som toto mesto navštívila, vedela som, že môže byť pekné, ale nebolo radené na prvých priečkach môjho zoznamu miest, ktoré určite musím v mojom živote navštíviť. Naskytla sa mi príležitosť prežiť jeden víkend v tomto mestečku, v ktorom brehy kanálov strážia domčeky typické len a len pre Amsterdam. A oplatilo sa, bolo krásne, veď posúďte sami.
V sobotu ráno sme dorazili k hlavnej železničnej stanici v Amsterdame a prešli sme až k námestiu Dam, kde sa hrdo pýši radnica. Mesto bolo takmer vyľudnené, sem tam sa mihol nejaký predavač, ktorý si pripravoval obchod na jeho otvorenie. Amsterdam ožíva predpoludním, ráno všetci buď idú do práce, alebo dospávajú divoké noci. Prázdne uličky nám poskytovali priestor na spoznávanie krásnych historických pamiatok a úžasných domčekov. Pri prechádzkach si však dávajte pozor na všade prítomné bicykle, tých bicyklov je tam, ako sa u nás hovorí, na tony! Rôznych druhov a farieb od výmyslu sveta. Zvyčajne ide už o staršie bicykle, ktoré sú poznačené koróziou. Na jedného Amsterdamčana pripadá približne sedem bicyklov, sú všade, kde sa pozriete, zamknuté hrubými reťazami, aby o ne náhodou majitelia neprišli. A ako si tie bicykle vôbec rozpoznajú? Jednoducho, tak ako matka spozná svoje bábätko v nemocnici, tak si Amsterdamčan spozná svoj bicykel. Ak máte deti, jazda na bicykli nie je prekážkou, okrem toho, že si svoju ratolesť môžete odviesť na nosiči bicykla, v Amsterdame existujú aj také, ja som ich nazvala „tie s chlievikmi“, do ktorých si deti usadíte a môžete sa vydať na cestu. Dôležité je vedieť, že v Amsterdame každý dodržuje predpisy len cyklisti nie! Cyklisti majú vždy prednosť, preto buďte obozretní, aby ste neprišli do stretu s poháňajúcim bicyklom nebezpečnej rýchlosti. Keď už som pri tých cyklistoch, tak ulicami mesta brázdia Amsterdamčania a turisti. Na prvý pohľad je jednoduché ich rozlíšiť. Zatiaľ čo miestny obyvateľ má obrovskú rýchlosť, pri jazde dokáže telefonovať, smskovať a určite sa vám neuhne, turista si pomaly vychutnáva jazdu a obdivuje okolie.
Vráťme sa však opäť k pamiatkam. V Amsterdame nenájdete nové moderné domy, všetko sú to pôvodné stavby, ktoré majú vo svojich stenách vpísané nielen historické udalosti, ale aj bežné situácie, ako krik malých detí, škriepky rozhnevaných manželov či láskyplné slová zamilovaných párov. Sú to takí tichí pozorovatelia, ktorí svojimi veľkými oknami sledujú svet. Keď som zodvihla hlavu až k ich strechám, bolo vidieť odchýlenie budov od seba, naozaj tam už stoja dlho a keďže mesto je tvorené kanálmi, stavby sa počas tých rokov začali nakláňať, stoja však pevne a múry nemajú ani jednu prasklinku. Preto sa netreba báť žeby si nejaká tehla zmyslela, že sa naučí lietať priamo nad vašou hlavou. Po Amsterdame sme sa pohybovali pešo, centrum nie je až také veľké a takmer všetko je umiestnené priamo v ňom. Prešli sme okolo kláštora, cez nádherný kvetinový trh, kde sme sa nevedeli vynadívať na rôzne druhy kvetín a rastlín. Ja som tam mame kúpila cibuľky čiernych tulipánov, aj keď v podstate čierna farba tulipánov neexistuje, majú len tmavú farbu, zvyčajne tmavo fialovú alebo modrú, uvidíme či sa ujmú :). Uznajte, byť v Holandsku a nepriniesť si tulipány, to by bolo ako spáchanie malého zločinu. Nevynechali sme ani trh s rybami, kde sme si mohli kúpiť haringa všade, kde sme sa obzreli. To je taká typická miestna špecialita, tak ako v Japonsku majú sushi, v Amsterdame jedia surového haringa, chytia ho za chvost, zaklonia hlavu a na tri hlty zjedia s cibuľkou, smrteľne voňavá kombinácia. Na blšom trhu je možné nakúpiť naozaj čokoľvek od oblečenia cez platne a knihy, až po sedadlá na bicykle.
Rovnako ako je toto mesto romantické a na prvý pohľad nevinné, tak je aj hriešne. Na každom rohu natrafíte na tradičný Coffee Shop, kde si môžete zafajčiť marihuanu či ochutnať z koláčikov, ktoré určite nie sú vhodné pre deti, keďže ich hlavnou ingredienciou sú ľahké drogy. Na výber sú dva hlavné druhy, ak chcete prežiť bláznivú noc, treba si dať ten povzbudzujúci, ak naopak chcete utlmiť svoje zmysli, zabudnúť na žiaľ, treba ten druhý upokojujúci. Ja som ani jeden neochutnala, po dvoch dňoch v Amsterdame mi ten špecifický zápach z Coffee Shopov, ktorý sa šíril po okolí, začal prekážať, ale je to súčasťou mesta a patrí to k tomu, bez toho by to už nebol Amsterdam. Fajčenie marihuany je legálne povolené a tí, ktorí prevádzkujú tieto obchodíky odvádzajú dane rovnako ako prostitútky v Red Line District. Ide asi o najznámejšiu ulicu v Amsterdame, zatiaľ čo cez deň, má pokojnú atmosféru a okolité kaviarne sú zaplnené študentmi, večer sa toto miesto premení na miesto hriechu. Keďže aj prostitúcia tu je legálna, tak ženy, ktoré sa živia najstarším remeslom, pracujú ako živnostníčky. Svojich zákazníkov si získavajú tak, že stoja vo výkladoch sporo odeté.
My sme naše nohy viedli ďalej, objavili sme malý čínsky chrám, ktorý bol naozaj čarovný, ako keby sme navštívili taký malý kúsok Ázie. Aby sme si Amsterdam vychutnali zo všetkých strán, rozhodli sme sa pre plavbu na malej lodi, veď čo môže byť tradičnejšie ako plavba po kanáloch. Počas plavby si naše uchodené nohy oddýchli a zistili sme, že kanále nie sú ani príliš hlboké, približne 1,5 metra, pretože bicykle nie sú len v uliciach mesta, ale aj v jeho vodách, presne tak sú naozaj všade, nielen tam, kde vaše oči dovidia, kto vie koľko ich tam leží. Cez Amsterdam preteká len jediná rieka menom Amstel, ostatné sú kanále s jej prítokom. Po hodinovej plavbe sme sa opäť vrátili na hlavne námestie a tam to praskalo vo švíkoch, nielen hlava na hlave, ale bicykel na bicykli. Našu pozornosť zaujali pouliční umelci, ktorí zabávali okolitých ľudí, mňa najviac dostal muž, ktorý vytváral obrovské bublifukové bubliny, radnica sa zahalila do miliónov bublín. Po vyžití sa s bublinami sme zamierili na obchodnú ulicu. Tak ako bola ráno prázdna, večer masy ľudí vytvárali dva prúdy, jeden smeroval hore a druhý dole. Aby sme mohli prejsť, museli sme sa do jedného z nich zaradiť, bojovať proti tomu davu by bolo márne.
Na druhý deň ráno sme navštívili skanzen Zaanse Schans. Naozaj čarovné miesto, už tu chýbali len lány rozkvitnutých tulipánov. V tomto skanzene sa nachádzajú mlyny, ktoré je možné navštíviť aj vo vnútri, je však potrebné, aby ste si do každého z nich zakúpili lístok. Prekvapením bolo, že keď som si ho kupovala, predavačka sa ma opýtala, odkiaľ som a dala mi brožúrku v našom jazyku. Každý z mlynov, slúžil na niečo iné, jeden kedysi vyrábal múku, druhý rezal drevo. Okrem, tulipánov a mlynov sú pre Holandsko typické dreváky. V skanzene je možné si ich nielen kúpiť, ale aj pozrieť ako sa vyrábajú. Samozrejme sme si ich aj vyskúšali na svojich vlastných nohách a nielen jedny, ale hneď niekoľko, bolo ich tam naozaj veľa, v rôznych farbách, veľkostiach a vzoroch. Naozaj dobre vymyslená obuv do záhrady, pohodlná, neprepustí vodu, nie je možné sa zraniť pri práci na záhradke, no moja babka by bola spokojná. Poobdivovali sme okolitú prírodu, krásne domčeky, výrobu čokolády a syrov a opäť sme sa vrátili do Amsterdamu.
Tento deň sme si to zamierili na muzeálne námestie, pre ktoré je najtypickejší nápis „I am Amsterdam“ ten nápis, aj keď sa podľa fotografií v časopisoch alebo na internete nezdá, je naozaj veľký. Zistili sme to vtedy, keď sme na neho s kamarátkou liezli, no to bolo hotová spartakiáda. Podarilo sa, zdolali sme amsterdamské Kilimandžáro, spravili sme fotky, a tak ako sme sa vyškriabali hore, tak sme zliezli aj dole. Toto námestie je niečo ako parížske Trocadéro, stačí sa posadiť a prídu pouliční tanečníci a začne sa zábava. Je to miesto, kde sa rozhodne nudiť nebudete. V jeho okolí sa nachádzajú rôzne múzeá ako Rijksmuseum, Van Gogh múzeum či Múzeum Diamantov, v ktorom si môžete kúpiť nejaký ten diamant, ak teda máte peňazí ako Strýko Držgroš z Káčerova. Neďaleko je taký amsterdamský Central Park, volá sa Vondel park. Aj Amsterdamčania majú svoju oázu pokoja, je plná zelene, oddychujúcich ľudí a samozrejme nechýbajú cyklisti.
Posledné zvyšné hodiny sme strávili v uličkách, ochutnávali sme vynikajúce syry (no nedajte si, keď v kročíte do predajne a tam na vás čaká ochutnávka všakovakých druhov syra), len tak sme blúdili až sa zotmelo. Aj napriek tomu ruch mesta neutíchal, vrava išla z každej strany. Výlet uzavrel pohľad na úžasné vysvietené domčeky zrkadliace sa v odraze vody a bicykle, ktoré stále pevne zamknuté stáli všade navôkol.
Amsterdam je nádherne a unikátne mestečko, ktoré je rovnako nevinne romantické ako hriešne, všetci si tú prídu na svoje, či už ochutnáte ľahké drogy alebo vynikajúce syry, sadnete na bicykel, vydáte sa na plavbu alebo zjete surového haringa, určite si ho zamilujete. A čo Amsterdamčania? Milí ľudia, ktorí o sebe hovoria, že sú si všetci rovní aj napriek tomu, že sú odlišní. Jednoducho, každý kto príde do Amsterdamu je Amsterdamčan, neexistuje delenie medzi domácich a cudzincov.