- Domov
- Blog
- Na Paríž si pripravte všetky svoje zmysly
Pridané 11. 09. 2014 13:30. Autor: Jana Jasmi Smrečková
Ak sa raz rozhodnete navštíviť Paríž, musíte si pripraviť všetky svoje zmysly, pretože na Paríž sa nestačí len pozerať. Skutočne si ho užijete až keď sa započúvate do hudby hrajúcich muzikantov na Trocadére, ochutnáte francúzske palacinky, vyleziete na Eiffelovku, či dotknete sa trávy v parku, kde si len tak sadnete a budete dýchať vzduch, ktorý je rovnaký ako na Slovensku, ale predsa máte pocit že je akýsi iný, taký francúzsky.
Paríž je hlavne mesto hrdého Francúzska, kde túžia ísť mnohí cestovatelia nielen z Európy, ale často krát je to snom aj amerických obyvateľov. Veď kto by takej nádhere odolal? Už od pradávna je to mesto umelcov, ktorí si tu užívajú svoj bohémsky život.
Ja s mojou kamarátkou sme sa rozhodli stať sa aspoň na pár dní Mesdemoiselles de Paris. Hovorí sa, že Paríž je romantické mesto zaľúbených párov, vhodné napr. na strávenie Valentína vo dvojici. Áno, Paríž je romantický, ale rovnako ako Rím či Praha. Toto mesto je krásne a dokáže toho ponúknuť veľa, nielen pre ľudí zasiahnutých Amorovým šípom, ale aj pre rodiny s deťmi, pre partiu kamarátov či skupinu starších ľudí, ktorí chcú ešte aj napriek svojmu veku poznávať svet.
Pripravte si aspoň teraz svoje oči a ja vám rozpoviem príbeh kedy nám ležal celý Paríž pod nohami.
Keď sme docestovali do Paríža, spoliehali sme sa na navigáciu v mobile, ktorá nám ukáže, kde sa presne nachádzame, žiaľ nechcela spolupracovať. Keďže sme nevedeli, kde presne sme, vošli sme do najbližšieho metra. Na metro mape sme zistili kde sa nachádzame, našli sme bod, kam sa musíme dostať a tým bol náš hotel. Pán recepčný mal krásnu angličtinu a tak kľúče od izby sme mali čoskoro v rukách. Ďalšie prekvapenie prišlo, keď sme zbadali schodisko. V Paríži staré budovy zvyčajne výťahy nemajú. Náš hotel bol síce skromný, bez výťahu, ale zato veľmi útulný. No a tak sme si museli náš jeden spoločný, zato dosť ťažký kufor, vyniesť až na šieste poschodie vlastnými rukami. Zadýchané ako po maratóne sme si sadli na postele a povedali sme si: „no čo už, keď sme si to dokázali vyniesť, tak potom to budeme musieť len zniesť pri odchode“. Ale poviem Vám, tých pár dní, čo sme tam bývali, sme si dvakrát premysleli či máme všetko čo potrebujeme, aby sme sa nemuseli opäť vracať späť do izby.
V ten deň sme ostali len v Montmartre, pretože v tejto časti sa nachádzal aj náš hotel. Mňa osobne táto časť veľmi očarila, veď tu sa predsa schádzali tí najznámejší umelci a tvorili tu svoje diela ako napr. Pablo Picasso. Na druhej strane si ale dávajte pozor, večer sa to miesto stáva nebezpečným, je tam množstvo zlodejov či bezdomovcov (no jednoducho povedané pre dve dievčatá to nie je veľmi bezpečné miesto). Ak navštívite Montmartre, tak sa potom poprechádzajte len tak po uličkách, sú tam suveníry, ktoré zakúpite za omnoho nižšie ceny ako v centre Paríža, nezabudnite na dva veterné mlyny a to jeden ten slávnejší Mouling Rouge a druhý síce menej známy, ale zasa starší Mouling de la Gallete. A na záver si dajte „Parížsky zákusok“ v podobe nádhernej katedrály Sacre Caeur, ktorá sa pýši na kopci. K Sacre Caeur vedie niekoľko schodov, ale výhľad stojí za to a dokonca sa tam môžete započúvať do spevu pouličných umelcov. Aby som nezabudla okrem turistov, sa pod Sacre Caeur stretnete s predavačmi, ktorí vám budú chcieť predať „značkové“ kabelky či malé vežičky farieb od výmyslu sveta. Keď sme ich zbadali, pýtali sme sa sami seba, prečo tie veci majú na dekách, ktoré sú priviazané na šnúrkach. Rýchlo sme dostali odpoveď, zrazu sme započuli policajnú píšťalku a predavači len potiahli za šnúrky (tak zbalili svoj tovar) a utekali preč. Presne tak, ten predaj nie je povolený, a preto páni predavači museli byť vždy v strehu či nezazrú políciu.
Druhý deň ráno po úžasných raňajkách v hoteli (samozrejme nechýbali croassanty) sme odovzdali kľúče z našej komnaty a dnešný cieľ bol spoznať vežičku a okolie. Ak ste ešte nikdy v živote nevideli Eiffelovu vežu, naša rada: odvezte sa metrom na zastávku Trocadéra a tam hneď ako vyjdete von spoza budovy, sa vám zjaví „železná dáma“. Na mieste kde kedysi stálo slávne Trocádero, je dne Palais de Chaillot. Toto námestie má svoje čaro, či už ráno či večer. Okrem výhľadu na vežu a fontány si užijete aj Francúzov – umelcov, ktorí si pre vás pripravia neopakovateľný zážitok (v podobe spevu či tanca). Vašou úlohou je len posadiť sa na schody a baviť sa, a ak sa vám to bude páčiť, tak na záver im môžete aj prispieť nejaké to euro do klobúka.
Eiffelova veža je považovaná za most, ktorý spája zem s oblohou a naozaj je tomu tak. Pôsobí ako taký strážca mesta, ktorý na všetko podrobne dohliada. Keď prídete pod ňu, máte chuť sa k nej skloniť a osloviť ju „Bon jour, madame!“ Samozrejme, že my sme si na ňu vyliezli a navštívili obe poschodia. Keďže je to najpopulárnejšia turistická atrakcia, tak si budete musieť na lístky počkať v rade, ale ak pôjdete ráno (my sme tam boli pred desiatou) uprostred týždňa, tak sa na vrchol dostanete dosť rýchlo. Ona vám ukáže celý Paríž a musím hlavne podotknúť, sústreďte sa na víťazný oblúk, ktorý je uprostred najväčšieho kruhového objazdu na svete, má až dvanásť výjazdov.
Pozreli sme si Hotel a Dome des Invalides, prešli sme cez most Alexandra III. a popri Siene sme sa vydali na púť až k Sainte Chapelle a Notre Dame, pamiatky, ktoré sa už nachádzajú v najstaršej časti Paríža - Ile de la Cité. Ak ste už pri katedrále Notre Dame, tak vyjdite na jej strechu a pozrite si miesto, kde býval zvonár u matky Božej. Keď zbadáte sochy chrličov ohňa čakáte, kedy ožijú ako to bolo v rozprávke od Walta Disneyho.
V ten deň sme si povedali, že železnú dámu navštívime aj večer a keďže sme mali ešte dosť času kým sa zotmie, pozreli sme si Pantheón s jeho tajomnými kryptami a skryli sme sa v Luxemburských záhradách pred malou prehánkou. K Eiffelovke, sme prišli dostatočne skoro a tak sme videli ako sa postupne zažína. Svieti tak krásne a intenzívne, že je nemožné sa niekde stratiť v tme.
Nasledujúce ráno zazvonil budík, čakala nás návšteva sídla Ľudovíta XIV. a Marie Antoinette, zámok a záhrady Versailles. Do Versailles sa dostanete vlakmi RER číslo C (RER sú v podstate vlaky, ktoré fungujú ako metro, len jazdia rýchlejšie, nestoja na každej metro stanici, idú aj mimo Paríž. Preto si nezabudnite dokúpiť lístok). Nepotrebujete ani mapu, k zlatému zámku sa dostanete veľmi jednoducho, choďte za davom a nemáte sa kde stratiť. Záhrady sú také obrovské, že by ste potrebovali niekoľko dní, aby ste ich prešli celé a tak pri obmedzenom čase odporúčam ísť si pozrieť interiér zámku, nezabudnúť na zrkadlovú sieň a vydať sa do časti, kde sa nachádza malý a veľký Trianon a majetok Marie Antoanete. V jednej z miestností na vás prehovorí dokonca aj jej duch. Stačí, keď len prejdete cez prah dverí a snímač po tom ako zachytí váš pohyb spustí šepkajúci hlas.
Ďalší deň sme absolvovali túru od La Defance k víťaznému oblúku cez Champs-Elysées a Tuilerieske záhrady až k pyramíde Louvru. Na La Defance sa nachádza nový oblúk Grande Arche a odtiaľ je možné vidieť ako je tento oblúk postavený v jednej osi s víťazným oblúkom a obeliskom. Pre vyznávačov umenia, Louvre má naozaj čo ponúknuť. My by sme tam možno ani nešli, ale mali sme ešte jeden deň a povedali sme si, keď sme už v Paríži, tak prečo si nepozrieť aspoň ten zvádzajúci úsmev Mony Lisy.
Ak sa rozhodnete vidieť ešte niečo viac, tak potom moderným dielom je Centre Pomidou alebo navštívte aj iné časti Paríža ako napr. Marais, časť ktorá bola kedysi močiarom a neskôr sa z nej stalo sídlo aristokratov.
Možno všetci neviete, tak by som rada na záver pripomenula, že práve v Paríži si môžete pozrieť zmenšeninu Sochy Slobody a ak ste študent, tak to určite využite. Pretože do takmer všetkých múzeí a galérii máte vstup zadarmo. Eiffelovka je síce za poplatok, ktorý je však znížený, ale napr. Víťazný oblúk, Louvre, či Versailles sú úplne zadarmo, musíte len prejsť cez bezpečnostnú kontrolu. Poviem vám, my dve sme to využili naozaj poriadne v Louvri a aj na Víťaznom oblúku sme boli 2-krát (ráno aj večer). Ak chcete spoznať Paríž čo najviac, choďte „po vlastných“. My sme metrom chodili čo najmenej, zvyčajne len ráno z hotela a večer späť na hotel. Keď budete hľadať most zamilovaných so zámerom si tam zamknúť svoj zámok, len podotknem, že tých mostov, ktoré sa prehýbajú pod ťarchou zámkov je hneď niekoľko. A viete čo? Aj keď si na most nič nezamknete, časť z vás tam už naveky ostane.