- Domov
- Blog
- Kráľovský Londýn a kúsok Anglicka
Pridané 9. 10. 2014 12:30. Autor: Jana Jasmi Smrečková
Londýn je nádherné, honosné mesto, v ktorom naozaj pocítite, že tu vládne kráľovná, samotné stavby a pamiatky akoby rozprávali históriu jednotlivých panovníkov. V uliciach sa miešajú konzervatívni Angličania, cudzinci, prisťahovalci z rôznych krajín a samozrejme množstvo turistov. Aj keď je to už päť rokov čo som kráčala po londýnskych uličkách, na tento výlet len tak nezabudnem. Pre mňa má hneď niekoľko prvenstiev. Bol to môj prvý letecký výlet v zahraničí bez sprievodcu, itinerár závisel len a len na nás. Aj keď som už predtým raz letela, tento raz som išla sama bez spoločnosti rodiny či priateľov, pretože moja kamarátka ma čakala na letisku London Stansted. Po prílete na londýnske letisko som zistila, že cestovanie lietadlom naozaj nie je náročné. Ak len lietanie je to jediné, čo vám bráni v cestovaní a v spoznávaní nových miest, tak určite zahoďte všetky obavy a začnite baliť kufre.
Po zvítaní sa na letisku sme nasadli na autobusový transfer, ktorým sme sa dostali do centra Londýna. Našli sme metro a išli sme sa ubytovať. Aj v Londýne sa dá nájsť lacné ubytovanie, tak ako v každej metropole, len netreba mať vysoké očakávania a náročné požiadavky. Naše ubytovacie zariadenie síce zvonku pôsobilo ako dom rodiny Addamsovcov, pretože to bola stará budova čiernej farby, ale personál bol naozaj milý a ústretový. Izby boli maličké, tmavo-červenej farby, vybavené poschodovou posteľou a maličkým stolčekom. Nám to úplne stačilo, my sme si chceli užiť Londýn a nie luxusnú izbu v drahom hoteli, samozrejme aj takých je v Londýne množstvo. Ešte v ten deň sme vyštartovali za spoznávaním. Londýn má naozaj čo ukázať a my sme ho chceli spoznať za 5 dní čo najviac. Už len prechádzka popri brehu rieky Temža má naozaj svoje čaro. Ako sme tak kráčali popri rieke, zjavilo sa pred nami Globe theatre, divadlo, v ktorom sa hrávali hry najslávnejšieho anglického spisovateľa Shakespeara. Súčasna budova je už len replikou vtedajšieho divadla, ale ide o presnú kópiu, takže máte možnosť vidieť divadelné dosky na akých sa hrávalo v časoch dávno minulých. Cez Miléniový most, ktorý má naozaj zaujímavý dizajn sme sa dostali až ku Katedrále Sv. Pavla. Tak ako je krásna zvonku, tak nás očaril interiér a obrovská kupola. Popri pevnosti Tower, kde vraj v noci strašia duchovia ľudí, ktorí tu boli kedysi väznení a popravení, sme zamierili k môjmu najobľúbenejšiemu miestu v Londýne, k mostu Tower Bridge. V mojich očiach bol úchvatný. Keď ho v minulosti postavili, väčšina Londýnčanov ním opovrhovala, dnes ho milujú a bez neho si Londýn nevedia ani predstaviť. Dve zdobené vežičky sa pýšia nad Temžou a otvárajú most, keď veľké lode chcú preplávať popod neho. Vtedy musia nedočkaví vodiči počkať, kým sa most opäť zatvorí.
Deň sa chýlil ku koncu, a tak sme si pozreli sídlo kráľovnej - Buckingham, aspoň za svetiel nočných lámp a povedali sme si, že sa tam vrátime a obzrieme aj tú svetovo známu kráľovskú stráž.
Na druhý deň ráno sme navštívili hinduistický chrám. Áno, dobre čítate, hinduistický chrám v Londýne. Pri jeho návšteve som takmer zabudla, že som v kozmopolitnom európskom meste a mysľou som sa premiestnila na ďaleký východ. Celý názov chrámu je BAPS Shri Swaminarayan Mandir, ale ak ho nebudete vedieť nájsť, stačí sa pýtať len na Mandir. Nám sa stalo to, že keď sme sa nachádzali v jeho tesnej blízkosti a nevedeli sme nájsť cestu, ani sme nestihli vysloviť to, čo hľadáme a jedna pani nám ochotne ukázala smer kam máme ísť. Vstup bol zdarma, jediné, čo sme museli urobiť bolo to, že sme si museli nechať ruksaky pred vstupnou bránou v malej búdke a v chráme si vyzuť topánky. Potom sme mohli potichúčky pozorovať ako sa prítomní v chráme modlia a užívať si naozaj pokojnú a orientálnu atmosféru.
Pred Buckinghamským palácom sme sa vrátili myšlienkami späť do Londýna a sledovali sme mužíkov v čierno-červených uniformách s obrovskými čiernymi chlpatými čiapkami. Cez St. James park sme prišli až k Westminsterskému opáctvu, parlamentu a slávnemu Big Benu. Odbíjanie hodín sa rozlieha po širokom okolí a poviem Vám, ešte aj to odbíjanie je také anglické. Londýn sme si pozreli aj z vtáčej perspektívy, keď sme nasadli do kapsule Londýnského oka. Pohybuje sa veľmi pomaly, a tak sme si pol hodinu užívali výhľad. Deň sme ukončili na Trafalgárskom námestí, ktoré je často miestom stretnutia či už turistov alebo domácich obyvateľov. Dominantou je vysoký monument a sochy levov. Takmer každý turista chce vyliezť k levovi a mať s ním fotografiu. My sme neboli výnimky. Posledná zastávka bola King´s Cross stanica, kde sme si pozreli vlaky a nástupište a potom sme smerovali priamo do postele.
Ďalší deň sme strávili na miestach plných zelene, kvetov, rastlín a stromov. V Hyde parku a v Kensingtonských záhradách sme navštívili sochu Petra Pana, oddýchli sme si pri fontáne princeznej Diany, nakŕmili kačky a veveričky a záver dňa sme si vychutnali piknikom v Greenwich. No ešte predtým sme si trochu pobehli, lebo sme chceli stihnúť vstup do observatória. Toto observatórium sa nachádza v Greenwich a my sme túžili stáť na dvoch miestach naraz, pretože práve tadiaľ prechádza nultý poludník. Žiaľ, nestihli sme to, zastavila nás už zamknutá brána. Keď pán strážnik zbadal moju sklamanú tvár, s úsmevom povedal, že vyznačenie nultého poludníka vedie von aj za bránu, a tak celá šťastná, ako keď malému dieťaťu dáte lízatko, som sa mohla postaviť na miesto, cez ktoré prechádza nenápadná čiara, ktorá delí Zem na východnú a západnú pologuľu. Jedna noha na jednej strane, druhá na druhej, čiara uprostred a mali sme o zážitok viac. Tento deň sme si pobehali a to sme nevedeli, čo nás bude čakať ten ďalší. Mali sme zakúpený výlet autobusom do Salisbury, k Stonehengu a do mesta Bath. Vstali sme skôr, pripravili desiatu a išli sme na zastávku metra. A tam začal zhon. Nebývali sme priamo v centre a niekoľko liniek metra, vrátane našej, v ten deň odstavili. Bola síce zabezpečená náhradná doprava, a to dvojposchodové červené autobusy, ale v Londýne sú ulice pomerne úzke, autobusy sú široké a ranná dopravná špička je naozaj hustá. Po tzv. „prehliadkovom“ výlete autobusom sme prestúpili na metro linku, ktorá našťastie fungovala. Londýn má najstaršie metro na svete, niektoré jeho trate sú naozaj hlboko pod zemou, má viac ako desať liniek, ale stáva sa aj to, že je potrebná ich údržba a odstávka. My sme mali to „šťastie“ zistiť ako to funguje, keď taká situácia nastane. Po niekoľkých prestupoch z jednej metro linky na druhú a priam maratónskom behu na Victoria station, sme dorazili do autobusu v poslednú minútu. Uvítal nás sprievodca, ktorý vyzeral presne ako Bill Cosby, zavreli sa dvere a vydali sme sa na cestu za spoznávaním Anglicka. Katedrála v Salisbury je naozaj skvostná a nenechali sme si újsť ani možnosť vidieť Magnu Chartu. Poležali sme si na trávniku pred katedrálou a s našim Billom Cosbym sme mali tentoraz namierené k Stonehengu. Môj prvý dojem? Samé lúky, polia, uprostred cesta pre motorové vozidlá a zrazu boom, kde sa vzal, tu sa vzal, Stonehenge tam zrazu stál. Nedá sa ísť priamo ku obrovským skalám, veď predsa tam už stoja nejaký ten rok a treba mať k tomu úctu, ale aj tak sa to oplatí vidieť. Posledná zastávka výletu bola v kúpeľnom meste Bath, kde majú svoje apartmány aj svetové hviezdy, ako môj obľúbený herec Johnny Depp. Večer sme sa vrátili opäť do kráľovského Londýna a keď už na nebi svietili hviezdy, išli sme si pozrieť nočný Big Ben a Tower Bridge.
Posledný deň sme strávili na zábavnej ulici Covent Garden, kde nájdete množstvo pouličných umelcov, z jednej strany sme počuli ako klavirista hrá pieseň z Titanicu a na druhej strane sme mali možnosť pozorovať ľudí poobliekaných v kostýmoch od výmyslu sveta a za pár centov sa s turistami s úsmevom na tvári fotografovali. V tento deň sme ešte raz navštívili parlament, aby sme sa mohli rozlúčiť s Big Benom a posledný krát počuť odbíjať zvon. Večer sme zbalili našu batožinu, po štvrtej hodine ráno sme opustili hotel a posledná londýnska zastávka bolo letisko Stansted.
Pri spomienke na Londýn sa mi vždy vybaví odbíjanie Big Benu, pouličný umelec, ktorý bol vernou kópiu slávneho Charlieho Chaplina, jazda dvojposchodovým autobusom, úžasný Tower Bridge a nápisy UNDERGROUND, ktoré označujú londýnske metro. A ešte, aby som nezabudla, tak aj veta „MIND THE GAP“, ktorá sa hlási vždy pri nastupovaní a vystupovaní z metra. Táto fráza sa stala súčasťou Londýna a dnes si okrem tričiek s nápisom „I love London“ máte možnosť kúpiť aj tričká s nápisom „MIND THE GAP“.
Londýn je krásny, presvedčte sa o tom sami, navštívte toto mesto aj vy a vytvorte si vlastné nezabudnuteľné spomienky.