- Domov
- Blog
- Gaudího perníkové chalúpky v Barcelone
Pridané 31. 10. 2014 15:00. Autor: Jana Jasmi Smrečková
Hlavná metropola Katalánska, Barcelona, je naozaj nezvyčajná. O jej dnešný vzhľad sa zaslúžil najmä španielsky architekt Antonio Gaudí, ktorého netradičné umenie zdobí celé mesto. Nie je potrebné, aby ste si spisovali zoznam názvov jeho stavieb a kde presne sa v Barcelone nachádzajú, aby ste ich našli. Stačí prísť do Barcelony a ako budete kráčať ulicami, na prvý pohľad rozpoznáte, čo je jeho výsledkom práce. Kreatívny dizajn s brilantnými ornamentami je jeho podpisom.
Aj keď som v Barcelone strávila len jeden deň, je tak nezvyčajne krásna, že ma stihla očariť aj za tých pár hodín. Aj napriek tomu, že som pred jej návštevou o nej veľmi nevedela, od momentu ako som do tohto mesta vstúpila už viem, že to mesto patrí Gaudímu.
Výlet do Barcelony bol neplánovaný, počas dovolenky v malebnom Malgrate de Mar sme si so sesternicou povedali, že by bol hriech byť v Katalánsku a nenavštíviť Barcelonu.
Prvá zástavka bola v parku Güell. Keď sme prešli bránou, akoby sme vstúpili do iného sveta, do rozprávkového sveta. Tento park žije vlastným tempom, bez ohľadu na to, čo sa deje za jeho bránami. Pri jeho hlavnom vstupe sa nachádza fontána, ktorú stráži „el drac“ mozaiková socha salamandry. Gaudího pôvodný plán vybudovať na tomto mieste luxusnú vilovú oblasť zlyhal, a tak sa toto miesto premenilo na park. Pravdupovediac som vďačná za to, že prvotriedny plán stroskotal, tento park je jednoducho úchvatný. Gaudí mal naozaj cit pre vytvorenie takých malých čarovných zázrakov. Celý ten areál mi pripomínal prekrásne hlinené výtvory. Akoby ich tvorca namočil hlinu, rukami vytvoril svoje diela a nechal ich vyschnúť. Tak ako hrnčiar robí svoju prácu. A presne tak ako hrnčiar svoje diela musí vysušiť v peci, tak tieto diela parku vysušili horúce slnečné lúče. Áno, mám naozaj veľkú fantáziu, ale o to je ten svet krajší :). „Výtvory z hliny“ vôbec nepôsobili fádne, farebnosť im dodávali rozmanité rastliny a kvety a dlhá krivolaká mozaiková lavička, pripomínajúca zvlnené dračie telo. Je z nej úžasný výhľad na mesto a na dva domčeky vyzerajúce ako perníkové chalúpky. Keď som sa na ne pozerala, hneď som dostala chuť na dobrý mäkkučký perník.
Unikátne stavby Casa Milá a Casa Batlló, ktoré boli vytvorené pod taktovkou géniusa Antonia Gaudího nie je možné si nevšimnúť. Zatiaľ čo Casa Milá má zvlnené tvary a strecha pripomína tortu zdobenú šľahačkou tými najlepšími cukrármi, stavba Casa Batlló je akýmsi spojením rozprávky a hororu, pretože rozprávkovo farebný dizajn fasády a strechy dopĺňajú oporné piliere pripomínajúce kosti a balkóny vyzerajúce ako lebky. Nevynechali sme ani Casa Amatller a Casa Lleó Morena, ktoré už síce nenavrhol spomínaný génius, ale aj napriek tomu vynikajú svojim dizajnom a netreba ich pri návšteve Barcelony vynechať. Cez najznámejšiu diagonálnu ulicu sme prešli k Španielskému námestiu. Toto námestie je akýmsi španielsko-talianským spojením, na jednej strane som sa pozerala na dve benátske veže, ktoré sú vstupnou bránou na horu Montjuic, a na druhej strane sa rozprestierala aréna, v ktorej sa v minulosti preháňali býci. Prešli sme teda cez pomyselnú bránu, cez dve hrdo stojace veže, okolo najznámejšej barcelonskej fontány a národného paláca a dostali sme sa až na vrchol hory Montjuic. Je to čarovné miesto, priam až oáza pokoja odkiaľ je nádherný výhľad na celé mesto, obrovský prístav a modré more. Kaskádová fontána a Montjuické záhrady boli tak úžasné, že by nimi nepohrdli ani známi bohovia z gréckych báji. Symbolom Barcelony je bezpochyby aj futbal a aby sme si mohli povedať, že sme videli všetky „highlighty“ tejto metropoly, naše kroky viedli aj na Olympijský štadión, kde sa v roku 1992 konali letné olympijské hry. Neďaleko sa nachádza aj nezvyčajný monument, ktorý mi pripomínal zatočenú ihlu. Milovníci múzeí si aj tu prídu na svoje, keďže my sme nemali čas obdivovať exponáty, pobrali sme sa ďalej.
Tak ako má Vatikán Katedrálu sv. Petra alebo Londýn Katedrálu sv. Pavla, aj Barcelona má svoj nebeský chrám na zemi, kde môže ktokoľvek poprosiť o odpustenie či prosby a veriť v ich vyslyšanie. Aby toto mesto nebolo ukrátené o významný náboženský chrám, Gaudí sa rozhodol postaviť veľkú kresťanskú svätyňu. Hoc výstavba začala už v roku 1882, ešte stále nie je dokončená. Gaudí si dal ťažké predsavzatie, no milovníci tohto chrámu veria, že raz sa dočkajú jej dokončenia a on potom, síce už z neba, ale hrdo bude pozerať na svoje dielo, ktoré už teraz je charakteristické svojou pompéznosťou. Aj napriek svojej mohutnosti chrám Sagrada Familia pôsobí na prvý dojem štíhlo. Je to vďaka vežiam, ktoré akoby siahali až do neba a dotýkali sa oblakov. Má hnedú zemitú farbu, takú hnedú ako tie moje už spomínané perníky :) . Opäť moja fantázia začala pracovať a v hlave sa mi odohralo ako tento chrám navrhol Gaudí a dal všetky svoje plány Bohu, ktorý chytil mokrú hlinu a začal tvarovať taký hrad, síce nie z piesku, ale zo zeme. Katedrála ma priam prešpekulované detaily, treba si ju pozrieť z každej strany. Určite si každý z vás pamätá na kultovú sériu filmov Hviezdne vojny, ak áno, tak potom viete kto to bol Darth Vader, no a niektoré sochy sú tomuto zloduchovi naozaj podobné. Stavba je taká nádherná, že ak si odmyslíte žeriavy a lešenia, vďaka ktorým sa pracuje na jej dostavbe, máte pocit, že pred sebou vidíte už dokončené majstrovské dielo. Dosť bolo pamiatok, už bolo dávno po poludní a my sme si ešte chceli vychutnať čaro metropoly Katalánska, aspoň na pár hodín vkĺznuť do miestneho tempa života a ochutnať miestne špeciality. Najvhodnejším miestom na splnenie tohto plánu bol bulvár La Rambla. Široká rušná ulica neutícha ani v noci. Lemovaná zelenými stromami, reštauráciami, obchodmi či turistickými atrakciami je miestom predurčeným na stretávanie sa so svojimi známymi, spoznávanie miestnej kultúry a vychutnávania si všakovakých miestnych jedál. Keďže tento výlet bol neplánovaný, nemali sme pripravený žiadny plán, a keď sme už videli tie hlavné symboly mesta, tak sme si povedali, že na La Ramble pôjdeme tam, kam nás nohy zavedú a necháme sa stratiť v uličkách. Vďaka nášmu strateniu sme sa dostali do gotickej štvrti, na rozdiel od rušnej La Rambly tam bolo naozaj ticho a aj napriek sparnému dňu sme tu pocítili príjemný chládok, ktorý zabezpečovali mohutné a vysoké stavby.
Sesternica Katka zrazu kričí: „Poďme tam!“
Ja na to: „Čo tam je?“
Ona: „Neviem“
Ja: „Tak poďme!“
Nejako takto to bolo s naším spoznávaním a stojí to zato, treba sa niekedy len tak nechať vtiahnuť a ísť za hlasom dláždených uličiek, starých domčekov, či rozpadávajúcich sa okeníc, aj oni chcú byť videné a obdivované, tak ako iné turistické atrakcie mesta.
Keď sme sa opäť vrátili na La Ramblu, akoby naša obrovská bublina, v ktorej sme mali svoj svet, praskla a opäť sme vhupli do rušnej ulice, kde sme počuli vravu z každej strany, ľudia prechádzali sem a tam a zacítili sme mix ohromných vôní, ktorý nám pripomenul, že by sme mohli aj niečo zjesť. Trh La Boquería bol výborným miestom na ochutnávanie rôznych dobrôt, ovocie čerstvé či sušené, zelenina, ryby, mäso, sladké maškrty, všetko na čo len dostanete chuť tu nájdete. Ako sa deň schyľoval ku koncu únava začala nad nami víťaziť, a tak sme si dopriali oddych v malej kaviarničke. S Barcelonou sme sa rozlúčili pri pamätníku Krištofa Kolumba a s úžasnými zážitkami sme sa vrátili späť do nášho pokojného Malgratu de Mar.
Na Barcelonu treba určite viac ako jeden deň, má naozaj čo ponúknuť, nádherné záhrady, parky, zaujímavé stavby, pamiatky a úžasnú atmosféru. Ale zas na druhej strane, aj ten jeden je viac ako žiadny, a počas toho dňa sa stihnete do nej zamilovať. Adios amigos!